Vyše päťdesiat súrodencov po celej Európe a iné hrôzy/Je čas prestať mlčať o tom, čo všetko sa za biznisom s plodnosťou skrýva.
Asistovaná reprodukcia už dávno nie je len pomocou pre neplodné páry. Aj niektorí lekári, ktorí stáli pri zrode prvých detí zo skúmaviek, sú zhrození, kam sa to celé posunulo. Na Slovensku sú tieto témy stále tabu.
Výber embrya podľa jeho genetického kódu je sociálne inžinierstvo a to, že si starnúci osamelý muž môže objednať dieťa u náhradnej matky, je proti všetkým právam dieťaťa.
„Dostala som sa do fázy, že vidím oveľa viac rizík asistovanej reprodukcie s darovaním gamét a náhradným materstvom ako ich prínosov,“ povedala v rozhovore pre Postoj česká bioetička a psychologička Hana Konečná o svojom prechode od zástankyne umelého oplodnenia až po snahu o zákaz náhradného materstva a darcovstva spermií a vajíčok.
Tieto jej slová poukázali na slobodnú a zdravú diskusiu, ktorá na Slovensku bytostne chýba. Nielenže u nás neexistuje verejná odborná diskusia o rôznych podobách asistovanej reprodukcie, ale akýkoľvek náznak etických pochybností v niektorej z jej oblasti je hneď aj onálepkovaný príslušnosťou ku konzervatívnemu alebo katolíckemu táboru.
Poukázanie na biznis, ktorý sa za umelým oplodnením skrýva, na jeho rozširovanie do podôb, o ktorých by sme ešte včera neverili, že môžu nastať, a dnes už sú realitou, sa nemusí automaticky spájať s ideologickým či náboženským presvedčením.
Za posledné dva roky som sa rozprávala s viacerými ľuďmi z Českej republiky, ktorí sa tejto problematike intenzívne venujú, z oblasti filmu, žurnalistiky a aj so ženou, ktorá sa ani v dospelosti nevedela vyrovnať s tým, že jej otcom je anonymný darca.
Ani jeden z nich nerámcoval svoju osobnú výpoveď svojím náboženským či ideologickým presvedčením, niektorí z nich ma dokonca sami upozornili, že nie sú veriaci. K svojmu presvedčeniu prišli po tom, čo bližšie nazreli do zákulisia asistovanej reprodukcie.
Pritom došli k záverom, ktoré u nás radšej nikto verejne nepovie, aby v lepšom prípade nebol vysmiaty, v horšom považovaný „za radikála“.
Myslím si, že nastane čas, keď sa budú geneticky testovať páry, ktoré budú chcieť vstúpiť do manželstva, hovorí dokumentaristka Kateřina Hrochová, ktorá cez výpovede viacerých neplodných párov nazrela „do kuchyne“ reprodukčných kliník. Aj keď jej slová niektorí môžu podľa nej považovať za zveličené, v centrách je to také rozbehnuté a nekontrolované, že sa pokojne môže stať, že sa dajú dokopy dvaja súrodenci.
„Je skutočne faktom, že v niektorých štátoch sa z dieťaťa stáva komodita, niečo, čo si možno kúpiť. Taká je, bohužiaľ, realita,“ hovorí redaktor iROZHLAS.cz Vít Kubant, ktorý zmapoval príbehy detí i motívy klientov ukrajinskej reprodukčnej kliniky, z ktorej náhradné matky chodili rodiť do Prahy. Tam aj odovzdali novorodené bábätká klientom, vo väčšine prípadov homosexuálnym párom a starším mužom.
Česká lekárka Marta Žáčková, ktorá ako tínedžerka zistila, že jej otcom je anonymný darca spermií, zase svedčí, že aj keď si to nevie vysvetliť, už ako dieťa cítila, že niečo nie je v poriadku, že nepatrí do svojej rodiny. Svojím svedectvom odporuje tvrdeniam časti odborníkov, podľa ktorých je darcovstvo v poriadku a dieťa si so sebou nenesie žiadne traumy.
Kampaň nie je diskusia
Diskusia na Slovensku pripomína skôr akúsi povinnosť vidieť pod asistovanou reprodukciou len pomoc neplodným párom, a kto poukáže na porušovanie ľudských práv, etické problémy či bezbrehý biznis bez legislatívnej úpravy, je necitlivý cynik, ktorý nedopraje radosť z rodičovstva ľuďom, ktorí majú tú smolu, že nedokážu otehotnieť bez pomoci lekárov.
V médiách o umelom oplodnení hovoria takmer výlučne lekári, ktorých mená sú spojené s konkrétnymi reprodukčnými klinikami. Na sociálnych sieťach sa začali objavovať klientky influencerky, ktoré nás sprevádzajú svojou cestou k bábätku.
Povzbudzujú ženy, ktoré ešte váhajú, aby do toho šli, ale o negatívnych stránkach hormonálnej stimulácie a jej dôsledkoch pre zdravie sa nedozviete nič alebo sú bagatelizované. Tieto ženy ani nevedia, že komunikujú s ambasádorkou konkrétnej kliniky, ktorá je za komunikáciu s nimi platená.
„Čo bude tvojou úlohou? Budeš autenticky zdieľať svoj príbeh a skúsenosti. Budeš sprievodkyňou pre ženy, ktoré majú strach a hľadajú odpovede. Budeš prinášať pohľad do zákulisia modernej kliniky a ukazovať, že IVF je prirodzená cesta k cieľu.“ Aj to je jeden z konkrétnych inzerátov na novú ambasádorku.
U nás nielenže neprebieha žiadna spoločenská diskusia, ale médiá sú často aj súčasťou cielenej kampane reprodukčného biznisu. Ak máme takto nastavenú väčšinovú spoločenskú atmosféru, nemôžeme sa čudovať, že odborníci radšej nahlas nehovoria a klienti, ktorí nemali práve najlepšiu skúsenosť, radšej mlčia.
Pridajte sa k viac ako 85-tisíc odberateľom newslettra
Nezmeškajte týždenný výber najlepších textov s komentárom od šéfredaktora Martina Hanusa, ktorý inde nenájdete.
A preto sa až z českého dokumentu dozvedáme, že niektoré metódy, ako napríklad asistovaný hatching či embryoglue, ktoré nájdete aj dnes v cenníku každého slovenského centra, nefungujú a lekári to dávno vedia.
Aj keď umelé oplodnenie vzniklo primárne na pomoc neplodným párom, aby mohli počať vlastné biologické dieťa, dnes sme už na míle vzdialení od tohto prvotného cieľa. Morálna prijateľnosť darcovstva spermií a vajíčok či náhradného materstva je ťažko obhájiteľná bez ohľadu na náboženské či sekulárne prostredie.
Právo na dieťa za každú cenu
Napríklad vo Francúzsku je jedným z najväčších kritikov René Frydman, jeden z priekopníkov IVF vo Francúzsku. Jeho tím stojí za narodením Amandine, prvého francúzskeho „dieťaťa zo skúmavky“ v roku 1982.
Nestal sa odporcom IVF či umelého oplodnenia ako takého, ale vystupuje proti tomu, aby sa túžba po dieťati zmenila na „právo na dieťa za každú cenu“. Tvrdí, že za 40 rokov jeho praxe sa spoločnosť posunula od „túžim po dieťati“ na „mám nárok“.
Svoje myšlienky spísal v knihe Tyrania reprodukcie, ktorá vyšla v roku 2024. Kritizuje moderný trend, podľa ktorého sa dieťa stáva produktom. Varuje pred prekročením etických hraníc pri nových technológiách, ktoré podľa neho už nie sú čisté sci-fi, ako sú umelé maternice, čo by spôsobilo úplné oddelenie ľudského zrodu od ľudského tela. Varuje aj pred genetickými úpravami a snahami o vytvorenie dokonalého dieťaťa či pred reprodukčným klonovaním.
Frydman je presvedčený, že medicína by nemala slúžiť na uspokojenie každého rozmaru, ale mala by zostať liečbou. Upozorňuje aj na neskoré materstvo a zmrazovanie vajíčok. Varuje pred kultúrnou ilúziou, že reprodukčný čas sa dá neobmedzene odkladať. Pripomína, že maternica starne inak než vajíčka, preto mnohé neskoré tehotenstvá, najmä tie mediálne oslavované, často stoja na darovaných vajíčkach mladších žien.
Vieme si vôbec predstaviť, že by takéto silné slová zazneli z úst slovenského odborníka pracujúceho v reprodukčnej klinike?
Z pohľadu bioetiky sme sa v metódach asistovanej reprodukcie skutočne posunuli už za prijateľné mantinely. Bioetici začínajú diskutovať o etickosti výroby detí na orgány, podľa Hany Konečnej nie je vylúčené, že aj toto je už realita dneška. „Rozhodne si myslím, že možné to je a možno sa to už aj niekde robí. Nie je vylúčené, že niektoré deti z náhradného materstva majú tento osud už teraz,“ povedala.
V Spojených štátoch sa zase rodičia čoraz viac obracajú na súkromné firmy, ktoré im sľubujú dodať geneticky ideálne embryá. Tieto deti by mali mať vyššie IQ, dožívať sa vyššieho veku, čím by mali mať v živote lepšie šance ako zvyšok populácie.
Upozorňuje na to portál ct24.cz, ktorý priniesol svedectvo páru gayov, ktorí si z dvanástich embryí vybrali to, ktoré malo najvyššie predpoklady na vysoké IQ nad 146. Ako sa pár vyjadril, osud ďalších jedenástich embryí, ktoré vznikli na jeho objednávku, ho nezaujíma. Ďalší, tentokrát heterosexuálny pár si zase dal takto vytvoriť embryá aj napriek tomu, že nemá problém s plodnosťou.
Rovnako by bolo asi naivné myslieť si, že nové metódy nemajú v merku kriminálnici obchodujúci s deťmi. Nie je nič ľahšie ako si objednať dieťa, ktoré nikomu nebude chýbať, ktoré nikto nebude hľadať a po ktorom nikto nebude pátrať, pretože právne bude patriť svojmu predátorovi.
Aj spomínaný prípad z Prahy hovorí o jednom novorodenom bábätku, ktoré si odniesol muž v minulosti vyšetrovaný pre obchod s ľuďmi. Osud tohto dieťatka je neznámy, českým vyšetrovateľom sa nepodarilo ho dohľadať. Kriminalisti vedia len jedno, muž s dieťaťom odcestoval do Spojených štátov, odtiaľ však odišiel sám, dieťa zostalo v Spojených štátoch nevedno kde a nevedno s kým.
Asistovaná reprodukcia už dávno nie je len o pomoci neplodným párom dočkať sa vytúženého vlastného dieťaťa. Vďaka tomuto nástroju si robí nárok na dieťa oveľa širší okruh klientov, čo spravilo z reprodukčnej medicíny obrovský biznis.
Aj v slovenskom priestore napriek ústavnému zákonu, ktorý upravuje zákaz náhradného materstva, sú aktívni právni poradcovia, ktorí klienta prevedú týmto úkonom v krajine, ktorá surogáciu povoľuje, a následne pripravujú dokumentáciu na uznanie rodičovstva po návrate na Slovensko.
Aj u nás v každom centre ponúkajú anonymný darcovský program, pri ktorom deti stratia možnosť poznať svojich biologických rodičov.
Je načase začať o odvrátenej stránke tohto biznisu odbornú diskusiu a sformulovať aspoň základné legislatívne úpravy. V slovenskom priestore, v ktorom sa o tejto téme vôbec nehovorí, by aj to bolo veľké víťazstvo.
Alena Potocká, postoj.sk