Sviatosť posvätného stavu a sviatosť manželstva sú sviatosti služby pre spoločenstvo. Obe tieto sviatosti majú budovať Boží ľud, kresťania ich prijímajú pre službu.
Sviatosť posvätného stavu je jediná sviatosť, ktorú môže vyslúžiť len biskup. Sviatosť posvätného stavu má v cirkevnom spoločenstve tri stupne. Prvým stupňom sviatosti je diakonát, jeho nositeľmi sú diakoni. Nositeľmi druhého stupňa sú kňazi a tretieho stupňa sú biskupi.
Kňazi a biskupi majú na rozdiel od diakona služobné kňazstvo, teda osobitnú účasť na Kristovom kňazstve, ktorá sa líši od všeobecného kňazstva každého pokrsteného. Biskupi majú plnosť sviatostného kňazstva.
Udelenie sviatosti sa ľudovo nazýva vysviacka a v celej Katolíckej cirkvi musí jej prijímateľ spĺňať základný predpoklad: byť mužom.
Diakonát – stupeň sviatosti aj pre ženatých mužov
V súčasnej tradícii Rímskokatolíckej cirkvi diakonskú vysviacku a následnú diakonskú službu prijímajú nielen kandidáti kňazstva ale aj slobodní, vdovci a ženatí muži, ktorí majú civilné zamestnanie. Známe sú poznatky z bádania historikov, ktoré naznačujú, že v prvokresťanskom období mali diakonskú službu v nejakých formách aj ženy.
Trvalým diakonom sa po dohovore s diecéznym biskupom môže stať ženatý muž po dovŕšení 40-teho roku života, ktorý má minimálne desaťročné manželstvo. Medzi podmienky v tomto prípade patrí súhlas manželky. Trojročná formácia budúcich trvalých diakonov sa uskutočňuje pri Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre formou víkendovej duchovnej, teologickej a praktickej prípravy. Predpokladom je už ukončený druhý stupeň vysokoškolského štúdia katolíckej teológie. Počas formácie kandidáti príjmu služby lektorátu a akolytátu. Po vysviacke je trvalý diakon viazaný modlitbou breviára, slúži cirkevnému spoločenstvu podľa poverenia od biskupa, vedie rodinný život a obvykle pokračuje v civilnom zamestnaní.
Viac informácií v Smernici o formácii, živote a službe trvalých diakonov na Slovensku: https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-kbs/c/smernice-o-formacii-zivote-a-sluzbe-trvalych-diakonov-na-slovensku
Kňazská a biskupská vysviacka – služobné kňazstvo
Kňazskú vysviacku v Rímskokatolíckej cirkvi prijímajú neženatí muži, skladajú sľub celibátu a ich zamestnaním spravidla je spravovať farnosti alebo iné cirkevné inštitúcie. Biskup má autoritu duchovného pastiera a spravidla vedie diecézu alebo ordinariát.
Kňaz je spolupracovník biskupa a jeho úlohou je hlásať Božie slovo, udeľovať sviatosti a predovšetkým sláviť Eucharistiu. Rehoľníkov a mníchov, ktorí príjmu kňazskú vysviacku, bežne oslovujú „páter“ z latinského otec. Rehoľníci kňazi svoju kňazskú službu vykonávajú podľa toho, ako im to určí ich rehoľný predstavený po dohode s diecéznym biskupom.
Kňaz, ktorého zvolia za biskupa a udelia mu biskupskú vysviacku, sa stáva nástupcom apoštolov. Jeho poslaním je učiť, posväcovať a spravovať Cirkev.
Biskup, ktorého zvolia za pápeža, zostáva z pohľadu sviatosti biskupom ale má výsadu viesť kolégium biskupov. Pápež je totiž podľa tradície biskupom Ríma, nástupcom apoštola Petra.
Denné štúdium kandidátov kňazstva
Podmienkou prijatia kňazskej vysviacky je ukončený druhý vysokoškolský stupeň v odbore katolícka teológia.
Pre kandidátov z Banskobystrickej diecézy je predpokladané denné magisterské štúdium a duchovná formácia v interdiecéznom Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre, pracovisko Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského.
Viac informácií pre uchádzačov o štúdium na RKCMBF UK: Štúdium – prijímacie konanie: https://frcth.uniba.sk/studium/pre-uchadzacov-prijimacie-konanie/
Zdroj: BENEDIKT XVI. Youcat po slovensky. Katechizmus Katolíckej cirkvi pre mladých. Bratislava: Karmelitánske nakladateľstvo, 2011. ISBN 978-80-89231-99-7.